Vedomie

A je to v poriadku. Pretože ciest, na konci ktorých je dosiahnutie vášho cieľa, je viac. Nevedie tam iba jedna. Kráčame a stále sa niečo učíme. A učenie nás mení. Nemôžme zostávať tvrdohlavo na priamke, ak dnes vieme viac ako včera. Pokojne sa vráťme do bodu začiatku, ak sme dnes iní ako sme boli vtedy. Pretože aj v biznise je to tak, že svoje životné poslania nachádzame až keď kráčame.  A častokrát až vtedy, keď narážame na prekážky.

Stalo sa to aj dáme menom Vera Wang. Do životopisu by si napísala rôzne veci. Najprv úspešná krasokorčuliarka, neskôr módna editorka, potom šéfredaktorka a nakoniec slávna módna návrhárka. Ako sa to stalo?
Pani Wang je rodená newyorčanka, aj keď je podľa mena jasné, že rodičia boli čínskeho pôvodu. Vďaka ich majetku mohla študovať na prestížnych školách. Vyštudovala dejiny umenia na Sarah Lawrence Collegev USA. Nejaký čas strávila aj na Sorbonne v Paríži.

Odmalička sa venovala krasokorčuľovaniu. V súťažiach párov spolu so svojím partnerom dosiahli vynikajúce výsledky a túžili sa dostať až na olympijské hry. Keď sa im to nepodarilo, po skončení univerzity zavesila korčule na klinec a odišla pracovať pre časopis Voque na pozíciu módnej editorky. V priebehu jedného roka sa vypracovala až na šéfredaktorku a ďalších pätnásť rokov si túto pozíciu udržala.
Potom odišla pracovať pre módneho návrhára Ralpha Laurena. Úspešne pre neho navrhovala módne doplnky.

Keď sa chcela vydávať, nepáčili sa jej žiadne svadobné šaty, preto si skúsila sa navrhnúť vlastné. Mali veľký úspech a tak sa rozhodla otvoriť si vlastný svadobný butik s finančnou podporou od otca.
Roky ukázali, že urobila dobre. Zo začiatku ponúkala večerné a svadobné šaty známych návrhárov, ale postupne sa osmelila navrhovať svoje vlastné kolekcie. V súčasnosti sa predávajú jej kúsky v Amerike, Európe, Ázii aj v Austrálii. A už to ani zďaleka nie sú iba šaty, ale aj vône, šperky, spodná bielizeň, bytové textílie atď.
Wang oblieka na filmových premiérach aj Hollywood a rokmi získava dizajnérske ocenenia.
Chcela byť krasokorčuliarka, ale prišli prekážky. Vybrala sa inou cestou, uspela. Ale ešte stále nenaplnila svoje poslanie. Mala odvahu znovu sa postaviť na štartovaciu čiaru a založila biznis, ktorý je dnes multi – miliardový.

 Chcete byť zdravší, chcete schudnúť, vyriešiť svoju finančnú otázku, vychovať svojho psa, postaviť vodnú fajku alebo skrášliť bývanie? Je to len náčrt otázok, na ktorých odpovede pozná online magazín pre inšpiráciu Forlis. Áno, snáď žiaden dobrý nápad a čo je ešte podstatnejšie- riešenie by neprišlo, ak by sa človek aspoň v niečom neinšpiroval tými ostatnými. Tým, čo tu už bolo alebo napríklad potrebami a predstavami iných ľudí, v neposlednom rade publikovanými nápadmi. Vždy sa dá k niečomu inšpirovať a obohatiť tým svoj vlastný život.

A či ešte váhate? Prečo?

• Čítanie vám v tomto prípade zaberie pár minúť a popritom sa príjemne zabavíte a ktovie, možno nájdete aj odpovede na to, čo presne hľadáte.

A ako to funguje v súčasnosti? Buďme úprimní, nemusíte práve prehľadávať skrine so starými knihami od vašich rodičov. Oveľa vecnejšie, rýchlejšie a praktickejšie je pripojiť sa k internetu a nájsť odpovede v online magazínoch. A primárne v tých, ktoré sa zaoberajú širokým spektrom tém a vzájomne odlišnými kategóriami, ktoré však nájdete na jednej stránke, pod jednou strechou. A v tomto je výhoda internetových magazínov, akým je určite aj Forlis.

Pre tých, ktorí nepoznajú menič napätia môže znieť táto vec ako prístroj, ktorí používajú iba elektrikári alebo sa o ňom učí na fyzike. Nie je to však pravda, nakoľko menič napätia je veľmi užitočná vec, ktorá môže vyriešiť veľa problémových situácií. Predstavte si, že cestujete autom veľmi dlhú cestu a počas cesty sa vám vybije mobil alebo si potrebujte nutne nabiť nejaké zariadenie. Keby neexistuje menič napätia, nebolo by to možné. Je to tak preto, lebo drvivá väčšina zariadení vyžaduje 230V napätie na nabíjanie. Napätie v automobile je však len 12V v osobnom aute alebo 24V v nákladnom aute. To znamená, že by ste nemohli použiť auto ako zdroj nabíjania pre bežné spotrebiče.  Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo v Európe majú autá vyššie spomínané napätie, v Amerike je palubné napätie 110V. Existujú teda aj meniče napätia zo 110V na 230V, ale v Európe sa príliš nevyužívajú. Síce sa meniče používajú najbežnejšie v autách, nie je to ich jediné využitie. Môžete ich použiť aj na lodiach, člnoch, v kempingu či na záhradách alebo chatách.

Menič napätia zariadi, že sa palubné napätia v aute, teda 12 alebo 24 voltové, premení na 230 voltové a tým pádom si môžeme v aute nabiť napríklad mobilný telefón. Čo je veľkou výhodou, je aj veľký počet ochranných mechanizmov, teda sa nemusíte báť, že by sa vám niečo mohlo stať. Medzi ne patrí ochrana proti skratu, prehriatiu, vysokému napätiu a aj teplotná ochrana. Samozrejme, že pred použitím si aj tak treba prečítať návod a dodržiavať bezpečnostné opatrenia.

Cena tohto prístroja sa pohybuje od 30 do takmer 550 eur. Pre bežného užívateľa osobného auta však stačí menič za približne 50 eur. Preto ak ste sa už vy sami stretli s problémom, že vám v aute chýbala „zástrčka“ na nabíjanie alebo používanie spotrebičov, určite neváhajte a pozrite si ponuku meničov napätia, s ktorými tento problém jednoducho vyriešite.

V dnešnej dobe je priam nemožné vyhnúť sa rôznym technickým vymoženostiam. Všetci máme mobilné telefóny, počítače, televízie, mnohí vlastníme tablety a iné. Náš život by sa stal komplikovaným a vo viacerých smeroch by sme asi boli dosť stratení ak by nám všetky tieto veci niekto zobral. Samozrejme, že je to spôsobené aj tým, že technika je prínosná, praktická a nápomocná. Ako to však je u malých detí? Detí, ktoré majú spoznávať svet, hrať sa s hračkami a kamarátmi, učiť sa čítať, písať a počítať. Sú aj pre nich tieto veci nevyhnutné?

Možno bude tento článok ladený prevažne konzervatívne. Táto téma však podľa mňa inak braná byť ani nemôže. Pretože keď sa na to pozrieme z úplne logického a nezaujatého hľadiska, uvedomíme si, že z detí, ktoré žijú virtuálne vyrastie generácia neschopná viesť normálne reálny život. Budú poznať najnovšie trendy, sledovať život ľudí, ktorí sa živia sociálnymi sieťami a komunikovať on-line. Čo sa však stane keď sa tieto deti stanú dospelými ľuďmi? Podpíše sa na nich to, že v období najväčšieho psychického a intelektuálneho vývoja si gumovali mozog internetom a televíziou? Rozhodne áno. Prvé následky vidíme už teraz. Tínedžeri často nie sú schopní plynule čítať, kriticky hodnotiť situácie, v ktorých sa ocitajú, komunikovať medzi sebou z očí do očí a hospodáriť s peniazmi. Takí ľudia raz budú viesť našu spoločnosť. To podľa mňa nie je sympatická vyhliadka do budúcna.

Možno rozmýšľate, že to všetko je síce pravda, ale neviete čo by sa s tým dalo robiť. To, čo môže robiť každý z nás je ísť príkladom. Upozorňovať ich môžeme aj stokrát do dňa ak v deväťdesiatich prípadoch z toho budete mať aj vy v ruke mobil či tablet. To je pokrytectvo, ktoré deti vnímajú už od útleho veku. Ďalší spôsob, ktorý vyžaduje už trochu viac snahy a času je venovať sa im. Zobrať im telefón, vypnúť televíziu a ísť sa von prejsť, zahrať si spoločenskú hru, pomôcť s učením či len tak sa porozprávať o tom čo sa deje vo vašich životoch. Tráviť s nimi čas, ukázať im iné veci ako len svet on-line.

Nie je to ľahká úloha. Pravdepodobne je to už na ceste, ktorá sa nedá otočiť iným smerom. Je však jedna vec, ktorá sa robiť dá. Dávať si pozor na to aký príklad dávame my sami a ako vychováme svoje deti. Verím tomu, že nikto z nás nechce zažiť, že nás budú viesť digitálni ľudia s on-line svetom a virtuálnymi problémami.